Mechanické vlastnosti

Na overenie vlastností štruktúry plast – kov boli na skúšobné plastové telesá nanesené 0,1 mm hrubá vrstva medi, a to pomocou galvanoplastiky. Ako najvhodnejšia aditívna technológia na výrobu plastových dielov bola zvolená metóda Multi Jet Fusion (MJF), pričom telesá boli vytlačené z materiálu polyamid 12. Pre vyhodnotenie vplyvu pokovania na výsledné mechanické vlastnosti boli štruktúry plast – kov, za využitia normalizovaných telies, podrobené mechanickým skúškam v ťahu a ohybu.

Na základe získaných výsledkov možno konštatovať, že u ťahových telies bola hranica pevnosti v ťahu zvýšená o 18 % a pri module pružnosti v ťahu (tuhosti) došlo k nárastu tejto hodnoty 3,3-krát. U telies určených na ohybovú skúšku vzrástla hranica pevnosti v ohybe o 54 %, pričom vyhodnotením modulu pružnosti v ohybe bol zaznamenaný nárast až 4,5-krát.

Štruktúry plast – kov boli taktiež podrobené cyklickej teplotno – vlhkostnej skúške PV 1200 podľa štandardu VW. Cieľom bolo posúdenie vplyvu klimatického testu na súdržnosť nanesenej medenej vrstvy s plastovým dielom. V rámci skúšky boli vzorky vystavené striedavému teplotnému cyklu v rozsahu od -40 °C do +80 °C pri regulovanej relatívnej vlhkosti vzduchu. V klimatickej komore boli takto umiestnené po dobu 5 a 10 dní. Nanesená medená vrstva na diele zaťaženého 5 dní nepopraskala a ani nedošlo k jej delaminácii od plastu.

Na nanesenej vrstve medi dielu umiestneného v klimatickej komore 10 dní sa síce objavili praskliny, ale nedošlo k delaminácii od plastu. Pri aplikácii týchto štruktúr do náročných klimatických podmienok je preto nutné uvažovať rozdielnu tepelnú rozťažnosť plastu a kovu, ktorá zásadne mechanicky namáha rozhranie plast – kov. So zvyšujúcim sa objemom pokovovanej súčasti (pokovovaný plný valec), spôsobuje vplyv tepelnej rozťažnosti rastúce namáhanie na rozhraní plast-kov, pričom s mierou odľahčenia súčasti (pokovaná rúra) toto namáhanie naopak klesá.